Pjeseň pri „,víkopávaňí dereša“ spjevaná: (Str. 52, Číslo 2.) Nože ti už staň dereš, Ha, ha, ha, ha, ha, ha, Ej hlbokje koreňe Pustiu dereš do zeme, Lež motika slobodi Aj koreňe nachodi, Ha, ha, ha, a t. d. Už sa dereš vivaliu, Už s motikou na plece, A s derešom do pece: Pjeseň „pri páleňí dereša“ spjevaná: Do hora visoko plameň pošibáva, A zvestuj Slovákom, že Boh spravedliví ! Str. 55, rj. 4 pride poznamenaňja: „O tíchto pohiboch je nasledujúci dopis z „Vjedňe" od 8 Mája v Slov. nár. nov. číslo 285. Nitrjanske žjadosti ňevislovnou radosiou všetkích bratou Slavjanou naplňili. Sláva im! Len krepko treba na ceste zákonnej pokračuvať, keď sa za svoje, čo je spravedlivuo pred Bohom a svetom, zaujímame, a za to stojíme, teda nás aj najvätší odporňík clit musí. Ešte nikdi Vjedenčaňja o Slovákoch tolko ňehovorili, ako teraz, lebo misleli, že o našu reč a národnosť tolko stojíme, ako o lanski sňeh; a hla, teraz okrem drotárou a pláteňíkou aj druhích rezkích Slovákou poznávajú. Budú-že tje naše Tatri hŕdo hlavi svoje vipínať, keď svoje deti v drahej našej Uhorskej vlasti tjež kvitnúť uvidja." Str. 74, Č. 3. Peknje obrazi bi sa dali nakresliť zo života starej šlechti slovenskej. I teraz ešte spomínajú daktorje šlechetňejšje duše (najme paňje) tje milje časi, v ktorích si ňekrátevali dlhje chvíle, iba klebetamí, ohováraňím, strojeňím-sa, galanteriou; ale čistím, úprimním zhovorom, pjesňami slovenskími, zabávajúc sa v dúvere a prostosrdečnosti, a ňevitvárajúc zo spolku svojho aňi domácu čeljadku a statočních poddaních svojích. Ale v tom čase, pravda, ňeznali ludja, tolko o etikette, politike, galanterii, románoch, mađarizmu a t. d. a t. d., ako teraz; - bou to vek náboženskjeho zápalu, obetuvavosti a láski kresťanskej; a terajší · vek fanatismu, sobeckošči (egoismu), materialismu ! (Str. 99, č. 4.) Mi Ferdinand Prwni z Bozskeg Milosti Czisar Rakuski, král Uherski a Česki pod tim menem Pati, Král Dalmatinski, Horwatski, Haličski, Lodomerski a t. d. na wedomje davame wšem wernim Poddanim Kragini našeg mileg Uherskeg, že Ponewač ku wedomosti našeg prišlo, že njekteri mrcha ludja znamenite ale Hurban, Hodzsa, a Štúr, zniekterimi na stranku swogu Zwedenimi cudzozemczi ozbrogeni potagemne do Kragini Uherskeg, znamenite ale do Stolicze Nitranskeg uderili, a odtál tlačene Wihlasi rozeslali, w kterich Lud Gazika Slovenskeho, proti Uhrom, proti Uradom, proti Ministrom našim Uherskim, kterich gsme mi sami wimenuwali, a pre lepšge Kragini Našeg Uherskeg ridenje ku nim gsme ag našeho premileho Bratanka Arczi kneža Rakúske, a Palatina Uherskeho Ištwana gakošto plnomocneho namestnika našeho pri pogeli, burga, a tak na wiwratenje swogeg wlastneg kragini, a Slobod swogich podzbudzugu ; ano tu smelost a opowaźliwost si wzali, že toto ludu našho burenje a Podzbudzuwanje pod menom takowim robit, a to wihlasuwat sa opowažugu, Gako bi to čo oni robja ku dobremu Kragini a spowolením našim sa činilo; pre odwratenje takowichto falešnich bludow, Klamstwa, a odtud sa strhnut mohucich nepokogow, a wšeligakeho nebezpečenstwa, Pismom timto wšetkím Obiwatelom Kragini našeg wistrahu dawame, abi takimto buritelom, žádneg wgeri nedawalj, abi sa rozpomatali že mi wolu, a rozkazi naše, ludu našemu nje skrz takichto ludi, ani skrz ozbrogenich cudzozemczow, ale skrz prawne uradi Stolične na wedomost dawame; a proto napominam ag wšetkich wernich Poddanich naších abi Predstawenim swogim i daleg poslušni boli, a wšemožnim sposobom sa na tom usilowali abi takowichto buritelow ulapit, a wrchnosti swogeg odezdat mohli; Uradom ale Stoličnim, ano ag wšetkim Uradom Osadskim Prisno rozkazugeme, abi rozkaz tento a wistrahu našu hnedki wšade rozhlaseli, a wšetku swogu bedliwost na to winaloželi, abi takichto buritelow ulapit, a Sudu, a zazluženeg pokute predstawit mohli; ginačeg predstaweni Stolični, a Osadski za wšetku wtegto weci preukazanu nedbanliwost odpowedat powinni, ano ag trestani budu. Dano w Czisarskem našem Meste Wgedni dna 20-ho Zari 1848. Ferdinand m. p. (W Trnawe u M. Spranrafta.) Slowáci, Bratja! (L. S.) Od století leží na Wás bjeda a ňeštestja! Kdo-bi wipočítau wšetko to, čo Wás trápilo a morilo. Kamkolwek člowek oči obrátiu, wšade načúwau len beduwaňja a žjale; w tích žjaloch a w tích beduwaňjach ohlasuwau sa pred swetom žiwot Wáš! W tomto roku, w roku tomto pamätnom usmjala sa sloboda mnohím národom a mnohje bremená spadli s ích hlawi, On priňesje slobodu i nám, ak i mi tak ako druhí za ňu zahoríme. Wi ste sa dosjal len žaluwáwali, na kolená padáwali, o milost ste prosjewali, a milost aňi ulahčenja ǹenašli. Nje tak si dobúdajú národi slobodu! Sloboda sa widobúda len zbrojou w ruke, len obetmi. Tím co si ju tak widobúdajú pomáha Boh; takje národi wislobodzuje z jarma jeho ruka otcowská. Preto na stranu bedowaňja a žjale a zbroj do ruki, braija! Zbroj do ruki za swoje spasenja, za swoju sloboda! Darmo sie ju inakšje wičakáwali od tisícletja ! Začo-że teda zdwihame a proti komu obracjame zbroj našu, Krajaňja? Mi zdwíhame zbroj našu za národňje práwa a slobodi národa slowenskjeho. Či ňewjete, Krajaňja, w akom ut!ačeňí bola reč a národnosť naša slowenská, či ňewjełe, że wšetko čokolwek sa len naším wolalo, bolo w najwätšom opowržeňí a w potupe? Reč našu ňikde do werejnosti, nikde do porad a schuodzok werejních ňepripustili, w školách ju utláčali, z kostolow wiháňali, tích ktorí sa za národ náš zaujímali, prenasledowali. Ale národ takí, ktorjemu sa tento jediri prostrjedok ku wzdelanosii odberá, zostáwa w slepote a w temnosti. Nechceme mi wjac bił w slepote a w temnosti, ku ktorej nás odsúdili ňeprjatelja naši, a preto chceme, abi reč a národnosť naša slowenská došla takej platnosti a toho práwa w krajiňe našej, ako reč a národnosť madarská. Bojujúc za práwa naše národňje powstȧwame tim samím proti wšetkím odrodilcom, skutočním zradcom národa slowenskjeho, ktorí z našej krwe súc, národ náš kde len mohli hanobili, utláčali, o jeho reč a národnost priprawowali, slowom, ktori ubjedení náš národ Madarom zapredáwali. Mnohí z tíchto odrodilcow majúc moc w ruke, ňeužíwali ju k dobrjemu pre opustení národ swoj, ale obracali ju k tomu najhoršjemu: k potlačeňú a hanobeňú národa toho z ktorjeho pošli, k prenasledowaňú a stíhaňú tích, ktorí národu swojmu werni ostali. Ludja tito, ňemajúc láski aňi za zrno k národu swojmu, ňemali tjež láski aňi najmenšej k ludu nášmu, trápeňja jeho bolo jim radostou ! Mi powstáwame proti ministerstwu madarskjemu. Madari použijúc zbúr Europejskich, oborili sa na nášho spoločnjeho Krála a násilne wimohli od ňeho wládu madarskú, to tak rečenuo ministerstwo. Bolo nám predtím zle, pod ministerstwom ale madarskim stalo sa nám tisícraz horšje. Teraz začali Madari samopašne, a ako sa jim len kolwek lúbilo, s nami naklada. Na obrancow národa a práw ludu nášho, nastawäli wšade po mestách a dedinách šibeňíc, prjatelow, dobrodincow a zástupcow národa nášho, ktorích len schitat mohli, pohádzali do žalárow a temňíc, kde jich držja a mučja, po krajiňe sa dalo sbjerať zlato a strjebro, ňje proti Turkom, nje proti Francúzom, ale proti Horwátom a Srbom, bratom naším, na národ náš priwaluwali ňeslíchanje daňe a dáwki, a teraz wibjerajú všade po krajiňe a hlawňe z národu nášho wojakow w ňeslichanom počte, s ktorími chcejú bojuvať proti Horwátom a Srbom, Slowanskim naším bratom, čo zaroweň nám ňemohúc wjac znášať jarmo madarskuo, powstali proti ňím a tjahnu na Pešť. Proti tomuto ministerstwu mi powstáwame! ktorjeho žiwotom žijú utlačitelja národa nášho, s ktorjeho zahinutím padnú tí tjež do prepasti. Král náš dau w mesjaci Brezňe wšetkím národom slobodu, ale madarskuo ministerstwo zatrímalo ju len pre Madarow, a nás hanobňe o ňu olúpilo. Mi bojujeme za Krála a jednotu mocnárstwa Rakúskeho. Nechceme mi tjahnuť s Maďarmi, ňechceme zaroweň Madarom a jích ministerstwu násilja robił dobrotiwjemu Králowi nášmu, ňechceme sa trhať od Rakúska jako oňi, ale na tom sme, abi sme pod berlou Krála nášho wo spojeňí a swazku s druhími slobodními národmi w Rakúskej ríši stáli, a zaroweň druhím národom rownakích národňích a politickích práw požíwali. A jako bojujeme za práwa národa celjeho, tak bojujeme za práwo a slobodu každjeho obiwatela krajini našej, každjeho čloweka. Chceme, abi wšetci rownakí si boli pred zákonom a súdom; chceme, abi wšetci to dosjahnuť mohli, čo darmi, čo pilnostou swojou zaslúža; chceme, abi sa ťažkí a ňezaslúžení staw ludu nášho už raz konečne poprawiu a ulahčiu. Za toto Was wiziwame do boja a pod zástawi naše, Slowáci! Do boja wšetci, do boja každí! Nech powstaňe každá dedina, kopaňica, mestečko a mesto slowenskuo, ňech wipowje naraz poslušnosť a odoprje wšetko madarskjemu ministerstwu, wrchnosťam od ňeho nastawanim, a každej madarskej wláde, ako kolwek bi sa wolala. — Keď powstaňete wšetci, bude wiłazstwo na našej strane, mnoho nás je od Dunaja do Torisi. A w tomto boji máme za pomocňíkow bratow našich Horwátow a Srbow, ktorí pod náčelňíctvom slá |